nedeľa 26. mája 2013

Mangovo-čokoládová penová torta

                                                           inšpirácia tu : http://berry-lovely.blogspot.sk/

Mám to takto : uvidím krásnu tortu, a musím ju vyskúšať! Potom už len hľadám príležitosť, čo nie je až taký veľký problém, keďže návštevy sú u nás na každosobotnom poriadku. Alebo nedeľnom. Alebo piatkovom. Alebo aj piatkovom a sobotnom. Máme to radi, tešíme sa z toho, že niekoho pohostíme dobrým jedlo, vínkom, posedím a porozprávame sa.Túto tortu som objavila a hneď som mala aj šancu ju vyskúšať. A hneď som ju aj chcela vyskúšať lebo mango milujem. Lebo čokoláda a mango.....tam sa nedá nič pokaziť! Jedna vec ma mrzí, že som zatiaľ nemala šancu ochutnať také naozajstné mango, niekde v krajine kde rastú na stromoch ako u nás jablká. Tí, čo to ochutnali totiž hovoria, že mangá dovezené na Slovensko, veľa spoločné, s poriadne na strome dozretým mangom, nemajú. No, raz snáď:-)

Potrebujeme:

na korpus v 24cm forme:
5 vajec
125 g cukru
1 štipka soli
60 g tmavej čokolády
100 g mletých mandlí

Vyšľaháme žĺtka s 25 g cukru do peny, rozpustíme čokoládu vo vodnom kúpeli a mierne vychladnutú ju primiešame k žĺtkam.
Vyšľaháme bielka do peny a pridáme k nim zvyšných 100g cukru, žĺtka s čokoládou a nakoniec mandle.
Upečieme pri 160 st./cca 40 minút. Toto som v mojej rúre nemerala, takže presný čas neviem, ale ak pichnete špajlu a vytiahneme čistú, je hotovo.

čokoládová pena:

65 g mliečnej čokolády
65 g tmavej čokolády (70%)
3 žĺtka
7 g práškovej želatíny
50 ml šľahačky
50 ml pomarančového likéru (napr. Grand Marnier)
400 ml šľahačky

Rozpustíme čokolády vo vodnom kúpeli a vyšľaháme žĺtka až do krémova.  V malom hrnci zohrejeme 50 ml šľahačky s pomarančovým likérom skoro až do vretia a pridáme želatínu. Potom pridáme rozpustenú čokoládu a nakoniec žĺtka. Necháme mierne vychladnúť a primiešame vyšľahnú šľahačku.

Vychladnutý korpus rozkrojíme a spodný diel vrátime do formy, navrstvíme čokoládovú penu, prikryjeme s druhou časťou korpusu a dáme vychladiť aspoň na hodinu.

Zatiaľ si pripravíme mangovú penu :

5 plátkov želatíny
1 vajce
1 žĺtok
80 g cukru
200 g mangového pyré
220 ml šľahačky

Do studenej vody si dáme napučať želatinu. Na pyré som použila 3 mangá, ktoré som očistila, nakrájala a na kvapke vody udusila v hrnci a potom zmixovala. 
Vo vodnom kúpeli miešame do peny vajce, žĺtok a cukor, kým celá masa dosiahne cca 70stupňov a začne trochu hustnúť. Dáme dole z ohňa a primiešame vyžmýkanú želatínu a miešame, kým sa rozpustí. Pridáme mangové pyré a zamiešame. Môžete pridať aj limetkovú alebo citrónovú šťavu, lebo mango bolo málo kyselkavé a mne to tam trošku chýbalo. Necháme mierne vychladnúť a zamiešame vyšľahanú šľahačku.
Vylejeme na vrchnú časť korpusu a necháme aspoň 3 hodiny chladnúť. Nechala som do druhého dňa.

mangová glazúra :

1 plátok želatíny
20 g cukru
30 ml vody
80 g mangového pyré
Dáme si napučať želatínu do studenej vody a zatiaľ zohrejeme vodu s cukrom a miešame, kým sa rozpustí. Dáme dole z ohňa a pridáme pyré a vymačkanú želatínu. Miešame, kým sa rozpustí. Vylejeme na stuhnutú mangovú penu a dáme opäť vychladiť.
Odstránime okraj tortovej formy a dekorujeme čokoládou a mangom.

nedeľa 12. mája 2013

Londýn nielen na tanieri

              Pred rokom som písala o Barcelone, ktorú sme s mojím mužíčkom navštívili. Tento rok sme si vybrali Londýn. Rozhodovanie bolo ľahké, keďže sme dostali pozvanie od našej úžasnej kamarátky Tinky, ktorá tam už 7 rokov žije. Cesta lietadlom mi ubehla veľmi rýchlo. Dva dni pred odletom totiž krstila svoju knižku Ako chutí masala , Miška a  ja som sa tešila, že si ju práve v lietadle prečítam. Kniha je úžasná, zaujímavá, dojemná, veľmi ľahko sa číta a hneď ma nachutila na indické recepty.
     
       Pristáli sme v Londýne na Lutone a tak sme ešte asi 50 minút cestovali autobusom do centra, kde nás už vyzdvihla naša skvelá sprievodkyňa Tinka. Keďže býva blízko Hyde Parku, naše prvé kroky smerovali tam. Už tam som vedela, že sa mi Londýn bude veľmi páčiť. Všetci v parku totiž behali. Tam bolo ľudí ako na promenáde. Hneď som mala chuť obuť si tenisky a prebehnúť sa s nimi.

      Ďalšia destinácia, keďže už sa stmievalo bola pub. Tých majú veľa a všetky majú svoju typickú atmosféru.Veľa ich býva na rohu ulice a Angličania postávajú aj v 10 stupňoch pred vchodom a v tričkách s krátkym rukávom popíjajú studené pivo. Musím povedať, že na to aké býva Londýnske počasie premenlivé, vystihli sme jeho krajšiu periódu. Skoro po celý čas pobytu sme mali slniečko. Domáci chodili v šľapkách a tričku ale mne bola zima, skoro stále:-)
Ďalší deň sme toho stihli veľmi veľa. Hneď zrána sme sa vybrali k Buckinhamskému palácu.
Nedalo sa ísť dnu, čo je možné iba vtedy, keď je kráľovná vo svojom letnom sídle - v auguste a v septembri, tak sme si ho iba obišli celý dokola. Stihli sme dokonca aj výmenu kráľovskej gardy.

Ďalšia zástavka bola Elizabeth Tower alebo stavba skôr známa pod menom Big Ben. V skutočnosti je Big Ben pomenovanie najväčšieho zvonu, ktorý vo veži je a odbíja každú celú hodinu. Okrem neho sú tam ešte štyri ďalšie zvony, ktoré odbíjajú štvrťhodiny.
A ďalší pohľad už nám padol na London Eye alebo Londýnske oko, tretie najväčšie vyhliadkové koleso na svete. Je vysoké 135 metrov, má 32 kabínok a stojí na južnom brehu rieky Temže. Dostali sme sa aj dovnútra ale o tom až neskôr:-). Najprv sme totiž išli vyhliadkovou loďou do Greenwichu.
 A naskytol sa nám takýto úžasný pohľad na celý parlament. Ten ma asi z celého Londýna najviac uchvátil.
Po ceste sme videli veľa krásnych a významných stavieb. Jedna z nich bola aj najvyššia budova v Európe - The Shard - črepina, 310 metrový mrakodrap. Pôvodný názov budovy bol London Bridge Tower, keďže v jej blízkosti sa nachádza slávny most. Neskôr sa jej začalo hovoriť Shard of Glass -sklenená črepina, nakoniec zostala len prvá časť pomenovania.
Tu už sa blížime ku Greenwichu.
 Po ceste sme aj vyhladli a tak sme sa zastavili na trhu, kde boli zastúpené rôzne kuchyne.
 Skončili sme pri kórejskej lebo tam bol jeden macher, ktorý robil vlastnoručne cestoviny, čo vyzerali veľmi lákavo. Ochutnali sme aj takéto taštičky, ja som si dala vegetariánske, no mali sme aj mäsové a samozrejme tie rezance s jahňacím mäskom. Všetko bolo mňam.
 Naťahovanie cestovín.
 Príprava nášho obeda.
 A výstup ku kráľovskému observatóriu, ktorý určuje štandardný svetový čas už viac ako tri storočia. Aj som sa po tom obede trochu zadýchala, taký to bol kopčisko.
Ale za ten výhľad to stálo. Royal Naval College (Kráľovská námorná akadémia). Ide o barokový palác, ktorý bol v 17. storočí postavený na mieste bývalého stredovekého kráľovského hradu, v ktorom sa narodilo niekoľko členov Tudorovskej dynastie.
No a cesta naspäť a pohľad na Tower bridge.
 Pouliční umelci.
 Prehliadka mesta pokračovala v ten istý deň ešte do China town a Soho.
Po náročnom ale očarujúcom dni  nás večer čakala parádna odmena. Večera vo výbornej reštaurácii. Ako som spomínala, že som dostala chuť na nejaké indické jedlo, tu som to mohla zrealizovať. Dala som si jahňacie karí. Bolo výborné, aj s naan plackou. Musím to už konečne aj doma vyskúšať!
Mali sme aj výborných spolustravníkov, ktorým nevadilo,že sa musia so svojim jedlom podeliť a tak som vyskúšala aj....
 lososa,.....
 teľaciu pečeň......aaaach
 a aj nejaký ten dezert:-))....oooooch
 Plán na druhý deň bol menej náročný. Čakali nás Malé Benátky a Camden town. Uchvacujúce boli pre mňa aj double decker-e a taxíky. Taxíky sú v Londýne skoro všetky čierne, v retro štýle, niektoré polepené reklamami.  Jedným sme sa aj viezli. Netušila som, že je taký priestranný, zmestia sa tam až štyria ľudia. Nemá totiž kufor. Double decker je tiež fascinujúci. Keď sme sedeli hore, mali sme výborný výhľad a z tej vysokej perspektívy má človek pocit, že šofér každú chvíľu do niečoho určite narazí.
 Malé Benátky - Little Venice sú kúzelným miestom uprostred rušného Londýna. Breh lemujú stromy a krásne vilky, kaviarne a reštaurácie. Nalodili sme sa na jednu vyhliadkovú loď, ktorá nás odviezla do Camden townu.
Práve v tejto štvrti na severe Londýna a kúsok od slávneho Nothing Hillu sa každý víkend konajú obrovské trhy. Tie sú jednou z najnavštevovanejších a najpopulárnejších turistických atrakcií. Zrejme najznámejší je Stable market, ktorý sa koná vnútri bývalých stajní. Nakúpiť sa tu dajú predovšetkým starožitnosti, alternatívna móda alebo staré knihy a gramofónové platne. Hneď vedľa paralelne prebiehajú trhy Camden Lock Market a Camden Canal Market, kde si prídu na svoje hlavne chuťové bunky.

Stánky rozprestierajúce sa na brehu kanála Regents Canal ponúkajú neuveriteľné množstvo pochúťok z celého sveta. Zoženiete tu snáď úplne všetko od kuchyne thajskej až po mexickú.

 čínska kuchyňa.....
 indická kuchyňa.....
 bronzové plastiky koníkov, ktorí tu vraj mali aj svoju nemocnicu.....
 a odchádzajúci pohľad z druhého poschodia autobusu.....
 Večer nás opäť čakala zaujímavá večera. Balloon bread bol krásny a s hummusom strašne dobrý.
 Tu už sú moje raňajky nasledujúceho dňa - eggs Benedict. Síce sú to typické americké raňajky ale aj tak som si ich chcela vyskúšať. Na sladkom pečive opečená slaninka, stratené vajce a holandská omáčka. Zjedla som iba polovicu a aj tak bolo moje najbližšie jedlo po týchto raňajkách o 17-tej:-)) Mužíček mal typické anglické raňajky - vajíčka so slaninkou, opečenými hríbmi, paradajkami a hriankou. Aj som to odfotila a až na fotke sme zistili, že tam niečo chýba. Fazuľa! No nič, snáď nabudúce....
 S plným bruchom sme sa presunuli na London eye - Londýnske oko. Mali sme obavu, že tam vystojíme dieru ale bolo to výborne zorganizované. Otvorených bolo 14 pokladní z ktorých nás zaviedli rovno do sály, kde nám premietli cca 10 minútový 4D film o vyhliadke. Potom sme plynulo prešli do rady na OKO a tam sme čakali asi iba 5 minút a už sme sa vyvážali do oblakov. Pri návšteve Londýna si teda určite túto atrakciu nenechajte ujsť.
Pohľad na novú stanicu a železničný most.
Najfascinujúcejší pohľad na celý parlament a Big Ben.
 Posledný pohľad z lietadla na ceste domov.
Londýn je úžasný a určite sa nedá všetko stihnúť za tých pár dní, čo sme tam strávili ale určite sa dá navštíviť aj niekoľko krát a vždy objavíte niečo nové. Takže, ako plán do budúcej návštevy som si dala, že určite musím vidieť Windsorský zámok, anglický vidiek, Soho v noci a nejakú divadelnú šou.